Drahokam vo svojej prírodnej neopracovanej podobe by sme hocikedy ani nemuseli rozoznať od obyčajného kamienka. Naozajstný skvost z neho urobí až výbrus. Vďaka nemu môže drahokam naplno zažiariť a ukázať svoju skrytú krásu farieb, trblietania a ďalších jedinečných vlastností. V tomto článku vám odhalíme proces precízneho a tradičného remesla, akým je brúsenie kameňov.
Počiatky brúsenia drahých kameňov
Mineralógia ako veda v pravom slova zmysle sa začala rozvíjať až zhruba od konca 18. storočia. Do tej doby sa bádanie okolo drahokamov podobalo skôr veštení z krištáľovej gule. V období stredoveku Európania v tomto odvetví ďaleko zaostávali za Arabmi. Roku 1048 vzniklo pojednanie od Muchameda ibn Ahmeda al Biruni, ktoré opisuje najrôznejšie techniky brúsenia kameňov. Poznatky z tohto spisu sa potom pravdepodobne rozšírili aj na európske územie.
Ako na tom bolo brúsičstvo v českých krajinách v 14. storočí za vlády Karola IV., môžeme súdiť z pohľadu na svätováclavskú korunu alebo obloženie kaplnky sv. Kríža na Karlštejne. Tvar výbrusov už napovedá o vyššej úrovni brúsenia a o tom, že sa už používali isté techniky, ktoré v tejto dobe neboli ešte úplne samozrejmé. Písomné doklady z tejto doby však bohužiaľ k dispozícii nemáme.
Veľmi dôležitým spisom popisujúcim vývoj brusičského remesla a spôsobu spracovania kameňov, je dokument z obdobia Rudolfa II. s názvom Gemmarum et lapidum historia, ktorý roku 1609 vydáva Anselmus Boetius de Boot. Z neho tiež pochádza obrázok kvadrantu, brusičského strojčeka umožňujúceho výbrus minerálu do faziet a oblých tvarov, ktorý sa používa dodnes.
V 17. storočí prišla veľká zmena v podobe brúsenia spodnej časti kameňa tzv. ostrie. Do tejto doby sa totiž brúsili kamene s rovnou základňou. Došlo tak k prvému cielenému využitiu svetla v mineráloch. V dobe renesancie už boli brúsiči schopní brúsiť minerály 8. stupňa Mohsovej stupnice. Používali na to diamantové brúsne pasty, ktoré však kvôli svojej zrnitosti na drahokamoch zanechávali ryhy. Tie sú pre toto obdobie tak typické, že platia ako jeden z poznávacích znakov pri datovaní renesančných prác.
V Čechách sa stalo centrom brúsičstva mesto Turnov a okolie. Postupne sa tu okrem minerálov začalo brúsiť tiež sklo, ktoré sa používalo pre Jablonecku bižutériu. Brúsiči sa teda neskôr rozdelili na dve skupiny. Jedna sa špecializovala na brúsenie minerálov, druhá zase na brúsené sklo a sklárstvo.
Fazetovanie
Najsofistikovanejším spôsobom úpravy drahých kameňov je vybrúsenie povrchu do mnohých rovných plôšok, ktorým sa hovorí fazety. Tie majú dôležitú funkciu, pretože odrážajú a prepúšťajú svetlo, vždy podľa uhla, pod ktorým na ne dopadá svetlo. Každá fazeta má svoju danú úlohu. Vybrúsený kameň je dômyselne vymyslený koncept, ktorý využíva fyzikálneho princípu lomu. Cieľom brúsenia je vrátiť čo najviac svetla vstupujúceho do kameňa späť cez tabuľku a fazety k ľudskému oku.
Technika brúsenia v praxi
Úplne zásadné je pre brusičov znalosť vlastností daného kameňa, pretože tie mu budú najlepším vodidlom k výberu správneho výbrusu. Pozornosť je však potrebné venovať aj konkrétnemu kúsku a jeho kvalitám, medzi ktoré patrí transparentnosť, množstvo inklúzií a hlavne prasklín. Úlohou brusičov je zvoliť vhodný výbrus tak, aby prednosti kameňa vynikli na maximum.
Brúsenie diamantov
Brúsenie diamantov vyžaduje špeciálnu technológiu. Diamantová surovina sa pred začatím celého procesu naskenuje a v počítači sa následne vytvorí 3D model. Na základe tohto modelu a všetkých nedokonalostí, ktoré odhalí, je zvolený najvhodnejší tvar a typ výbrusu. Pri hrubom opracovaní diamantov sa využíva ich štiepnosť. Miesto, kde bude kameň rozdelený, sa označí laserom, potom sa nareže a pomocou úderu kladivom či palicou sa rozštiepi. V profesionálnych dielňach sa k rezaní diamantov používajú špeciálne kruhové diamantové píly.
Brusiarne diamantov
Najznámejšie diamantové brusiarne sídlili v Amsterdame, neskôr tiež v Antverpách, kam sa presunulo množstvo holandských brusičov. Ako príklad môžeme uviesť známu brusiareň Coster Diamonds B. V., kde vybrúsili napríklad slávny Koh-I-Noor, ktorý zdobí britské korunovačné klenoty. Najstaršou brusiarňou je spoločnosť Van Moppes Diamonds založená roku 1828. Mnohé holandské brusiarne zostávajú pojmom dodnes, aj keď na svete zďaleka už nie sú jediné. Konkurentom je napríklad Izrael, kde v tradícii pokračujú staré židovské rodiny pochádzajúce pôvodne z Antverp. Ďalšími súčasnými centrami sú India, Čína a Afrika.
Hodnotenie výbrusov
Každý výbrus má jasne definované parametre, ktoré musia byť dodržané, aby využitie svetla bolo maximálne. Avšak nie vždy tomu tak je. Dôvodom môže byť zlá voľba výbrusu, ktorý nezodpovedá tvaru suroviny, alebo cielené nedodržanie parametrov kvôli navýšeniu karátovej hmotnosti výsledného diela, a s tým spojenej vyššej cene. Tomuto kritériu sa hovorí proporcia a je na neho braný veľký ohľad.
Do hodnotenia ďalej vstupujú aj drobné detaily, ktoré možno vidieť len pri pozornom skúmaní lupou. Gemológ sleduje veľkosť a súmernosť jednotlivých faziet, ich ostrosť a vzájomnú nadväznosť, symetriu celého výbrusu a dobré vycentrovanie hlavných faziet. Veľkú váhu má tiež povrchové opracovanie, u ktorého sa prihliada ku kvalite vyleštenia. To by malo byť úplne hladké bez akýchkoľvek škrabancov.
Ďalej sa hodnotia vnútorné vlastnosti kameňov ako brilancia, oheň a iskra. Brilanciou sa rozumie miera odrazeného bieleho svetla. Oheň zase označuje množstvo spektrálnych farieb, do ktorých sa rozkladá svetlo vychádzajúce z diamantu. Iskra sa prejaví pri kolísavom pohybu diamantom. Posudzuje sa tu aj množstvo a vzor svetlých a tmavých oblastí vo vnútri kameňa.
V hodnotení výbrusu u diamantov pomáha prepracovaný systém navrhnutý inštitútom GIA. Podľa neho sa delia diamanty do piatich kategórií.
Vynikajúci výbrus (Excellent)
Tie najkvalitnejšie nesú označenie I/E a tvoria zhruba 3 % z celkovej svetovej produkcie diamantov. Sú dokonalé a odrážajú takmer všetko svetlo, ktoré na ne dopadá.
Veľmi dobrý výbrus (Very Good)
Na druhom mieste sú diamanty VG. Pre laickej oko sú od tých úplne perfektných na nerozoznanie. Odrážajú takmer všetko dopadajúce svetlo, ale predsa len nie sú úplne dokonalé. Tvoria asi 15 % z celkovej svetovej produkcie.
Dobrý výbrus (Good)
Zlatá stredná cesta nesie označenie G. Tu nájdeme asi štvrtinu vybrúsených diamantov. Odrážajú väčšinu svetla.
Priemerný výbrus (Fair)
Na štvrtom mieste sú diamanty F, ktorých výbrus je stále považovaný za kvalitný, oproti predchádzajúcim však žiaria o poznanie menej.
Slabý brus (Poor)
Posledné piate miesto sa označuje ako P. Tieto výbrusy sú hodnotené ako zlé a nespĺňajú kritériá pre kvalitný výbrus. Svetlo nie je skoro vôbec odrážané späť a cez diamant uniká. Kameň sa javí ako tmavý, netrblieta sa a nie je atraktívny.
Výbrusy v šperkoch KLENOTA
Do šperkov KLENOTA sú štandardne osadzované kamene v kvalite výbrusu VG. Tradičný a veľmi obľúbený, najmä u zásnubných prsteňov, je briliantový výbrus. U nás v ateliéri však radi pracujeme aj s výbrusmi menej tradičnými ako je srdce, asher, princess, emerald a ďalšie. Práve pre tieto výbrusy je kľúčová optická kvalita, rozmer aj symetria, ktoré ovplyvňujú celkový dojem šperku, ale aj kvalitné osadenie, teda to, že kameň perfektne sedí a časom nevypadne.
Fasovanie kameňov je v odbore zlatníctva majstrovská disciplína a vyžaduje kvalitnú kontrolu a skvelých faserov. Tejto téme sme na našom blogu venovali samostatný článok, v ktorom sa dozviete, ako sa toto precízne remeslo vyvíjalo a ako kamene do šperkov osádzame dnes.
